Dvadsaťosemročný Carapaz vybojoval iba druhú zlatú olympijskú medailu pre Ekvádor v histórii, premiérovú získal chodec Jefferson Perez na dvadsiatke v roku 1996 v Atlante. Carapaz triumfoval v roku 2019 na Giro d´Italia a na nedávno skončenej Tour de France obsadil tretiu priečku. V Tokiu bol rozhodujúci jeho atak viac ako 20 km pred cieľovou páskou, keď unikol spolu s Američanom Brandonom McNultym a napokon si prišiel po zlato suverénne osamotený. V boji osemčlennej skupiny o striebro na motoristickom okruhu Fudži Speedway sa presadil Van Aert tesne pred dvojnásobným víťazom Tour Pogačarom.

„Je to pre mňa neskutočný moment. Vždy si musíte veriť. Pracoval som tak tvrdo, aby som tu mohol byť, je to pre mňa významná chvíľa. Musím sa poďakovať za podporu všetkým ľuďom v Ekvádore, že mi na diaľku tak silno držali palce," uviedol Carapaz podľa agentúry AFP.

Juraj Sagan sa predviedol v dlhom úniku, no napokon preteky nedokončil. „Som rád, že sa mi podarilo dostať do úniku. Len škoda, že sme neboli početnejšia skupina, alebo trochu silnejšia. Stálo ma to však dosť síl a tie mi už potom došli," povedal pre RTVS bezprostredne po pretekoch.

V prvom tiahlom stúpaní na Douši Road už nestačil tempu vedúcej skupinky Azerbajdžanec Asadov a scvrkla sa na sedem mien. Neskôr z nej vypadli aj Daumont a Grosu, po sto odjazdených kilometroch strácal pelotón na utečencov približne 17 minút. Na jeho čele pracovali aktívne najmä Belgičania, ale aj Slovinec Jan Tratnik ako domestik pre svojich favorizovaných krajanov Tadeja Pogačara a Primoža Rogliča. V páde sa potom ocitli dvaja britskí jazdci Tao Hart i Geraint Thomas, ktorý neskôr musel odstúpiť.

Po výstupe na Douši nasledovala zvlnená pasáž a krátke stúpanie na priesmyk Kagosaka, dlhé iba 2,2 km s priemerným sklonom 4,8%. Únik mal stále k dobru priepastný náskok, ten začal rapídne klesať pri výstupe na ikonickú najvyššiu japonskú horu Fudži. Sto kilometrov pred cieľom bol náskok Sagana a spol. tesne nad desať minút, z hlavného pelotónu si už vystúpil druhý slovenský zástupca Kubiš. Stúpanie na Fudži Sanroku (do výšky 1451 mnm) bolo najdlhšie v itinerári – malo 14,3 km so sklonom v priemere šesť percent. Aj na tento vrchol sa dostala ako prvá pätica v úniku, v zjazde však už mala k dobru iba necelých päť minút. To už z boja o prvenstvo vypadol Španiel Alejandro Valverde, spomedzi favoritov udávali tempo Taliani.

Juraj Sagan vypadol z vedúcej skupiny 53,6 km pred cieľom, v úniku teda strávil približne štyri hodiny a 180 km. Necelých päťdesiat kilometrov pred cieľom už bol únik dňa minulosťou a začal sa boj o medaily medzi favoritmi. V prudkom stúpaní na Mikuni Pass s priemerným sklonom 10,2 percenta odpadávali ďalší spolufavoriti, naopak do útoku zavelil Pogačar, k nemu sa pridal jeho tímový kolega z UAE Emirates, v Tokiu jazdiaci vo farbách USA McNulty i Kanaďan Michael Woods. Za touto trojicou sa hnal Belgičan van Aert s ďalšími jazdcami, napokon sa vpredu sformovala silnejšia skupina, no po prekonaní Mikuni boli opäť karty rozdané rovnako pre všetkých. Pri poslednom stúpaní na Kagosaku sa opäť odtrhol McNulty, na ktorého dokázal zareagovať iba Carapaz a obaja si rýchlo vytvorili výraznejší náskok takmer 30 sekúnd. V zjazde sa odstup dvojice od prenasledovateľov ešte zvyšoval, šesť kilometrov pred páskou už pokračoval Ekvádorčan osamotený a prišiel si s prehľadom po zlato.